Ľudstvo bolo fascinované dlhovekosťou od nepamäti. Myšlienky a túžba po dlhom alebo večnom živote sprevádzajú dejiny ľudstva po stáročia až tisícročia. Prvá zmienka o nesmrteľnosti je v Epose o Gilgamešovi (2100 pred n. l.), kde kráľ Gilgameš hľadá tajomstvo nesmrteľnosti po smrti svojho priateľa Enkidua. Centrálnym motívom taoizmu (od 1000 rokov pred n. l.) bola opäť túžba po nesmrteľnosti. Lao-c, Čuang-c a neskôr Ge Hong opisovali spôsoby ako sa stať nesmrteľným pomocou meditácie, stravy a alchýmie. Rovnako aj cisári (napr. Čchin Š´-chuang-ti) hľadali elixír nesmrteľnosti.
V antickom Grécku to bol hlavne Hippokrates (5. stor. pred n.l.), ktorý zdôrazňoval, že rovnováha „štiav“ v tele môže mať vplyv na dlhovekosť. V starovekom Ríme zas lekár Galenos (2. stor. pred n.l.) písal o zdravom životnom štýle a jeho vplyve na dlhovekosť.
Stredovek (medzi 5. a 15. stor. n. l.) bol známy hľadaním kameňa mudrcov alebo elixíru mladosti. Mohli by sme spomenúť Avicennu, Rogera Bacona alebo Paracelsa. Išlo o zlúčenie mystiky, náboženstva ale aj predvedeckého bádania.
Hlavným predstaviteľom renesancie bol Leonardo da Vinci (15. stor. n. l.), ktorý dúfal, že štúdiom a pochopením anatómie ľudského tela získa informácie, ktoré mu pomôžu predĺžiť život.
V 17. storočí uzrelo svetlo sveta prvé dielo, esej s názvom „Of the prolongation of life“ od Francisa Bacona. Ide o jednu z prvých systematických esejí na tému dlhovekosti z pohľadu vedy, nie mystiky alebo náboženstva. Bacon tvrdí, že starnutie nie je nevyhnutne dané, ale že je to prirodzený proces, ktorý je možné spomaliť. Zároveň bol zástancom myšlienky, že výživa, pohyb a prostredie sú kľúčové pre dlhší vek. Zaujímavosťou bolo, že ako vôbec prvý navrhol sledovanie dlhovekých ľudí a bol akýmsi pionierom dnešného „výskumu“ modrých zón (teda geografických lokalít, kde sa ľudia dožívajú nadpriemerného veku).
V 19. a 20. storočí sa dlhovekosťou zaoberali aj nositelia Nobelovej ceny ako napr. Alexis Carrel, ktorý tvrdil, že za ideálnych podmienok môžu bunky žiť navždy. Vykonali sa aj prvé výskumy s kalorickou reštrikciou u zvierat s výrazným predĺžením života u skúmaných jedincov (Clive McCay 1930).
21 storočie a teda aj súčasnosť už pokladá tému dlhovekosti (predĺženie zdravého a aktívneho života) za veľmi aktuálnu a multidisciplinárnu. Už nejde len o filozofickú alebo medicínsku otázku, ale o globálny trend, ktorý sa prelína medzi vedou, technológiou, biznisom a etikou.
Dnešný pohľad na dlhovekosť:
- Dnes sa nehovorí len o „predĺžení života“, ale o „zdravom starnutí“ (healthspan).
- Cieľom je predĺžiť roky života bez chorôb (nie byť starý a chorý, ale starý a aktívny).
- Trendom zas posun od liečenia chorôb k prevencii starnutia ako hlavnej príčiny chorôb.
Túžba po dlhovekosti sprevádza ľudstvo od najstarších čias – od mýtov a eposov cez alchymistické pokusy až po dnešnú špičkovú vedu. Kým kedysi bola nesmrteľnosť výsadou bohov a fantázie, dnes sa stáva predmetom seriózneho výskumu, investícií a spoločenskej debaty. Moderná predstava dlhovekosti už nie je o večnom živote, ale o kvalite a vitalite života – o tom, ako zostať dlhšie zdravý, aktívny a naplno prítomný. V tomto zmysle sa dlhovekosť nemení len na vedecký cieľ, ale aj na kultúrny a etický kompas našej doby – zrkadlo toho, ako si vážime čas, život a ľudské možnosti.
